„Názov Slovenský poker odkazuje na jeden zo závažných problémov, na nečistú hru rýdzeho zbohatnutia, pričom poukazuje- špecificky postmoderne - aj na dvojitosť: realita - fikcia, veríš - neveríš, pravda - mystifikácia. Mitana tento kontextový „poker“ hrá ironicky vážne, „hazarduje s asociačnou schopnosťou“ čitateľa. Samozrejme, názov zbierky je nadovšetko mnohoznačnejší a polyfunkčnejší... V centre autorovej pozornosti je odcudzené bytie, sféra pokrivených ľudských vzťahov, strata schopnosti blízkych ľudí medzi sebou komunikovať. Autor sa nikdy neprispôsoboval „požiadavkám doby“, ale len subjektívnym predstavám o tom, ako má vyzerať kvalitná práca. I keď jeho sujety na prvý pohľad nevyzerajú vážnymi témami, predsa vždy vzbudzuje rešpekt svojim zodpovedným prístupom „ku skutočnosti“, pričom ich neraz „nadľahčuje“ iróniou, vulgarizmami, ale aj sexom.“ (Jozef Varga)