Od Dominika Dána mám už čo to počítané. Jeho knihy sú jedinečné svojho druhu. Koľko iných detektívok/ krimi príbehov vás dokáže rozosmiať? Koľko kníh s nechutnými zločinmi vám dokáže po dočítaní spôsobiť úsmev? Toto je dôvod, prečo majú dánovky takú popularitu. Spája sa tam ľudskosť s beštiálnosťou a približuje sa čitateľom prostredie, do akého sa (dúfajme) nikdy nedostanú. Kritika smerovaná na autorov "úpadok" alebo "nudnosť" tohto príbehu nedáva význam a verím, že nových čitateľov neodradí od prečítania. Lebo my starí verní čitatelia máme radi aj to, že si vyberáme, či chceme niečo oddychové alebo dramatické. Keď je tých kníh toľko, naskytuje sa aj veľa možností ako si vybrať práve tú tému, ktorá bude pre nás tá najzaujímavejšja.Konkrétne táto mi sadla.

Je mi to velmi luto, ze to musim skonstatovat, ale Dominik Dan sa za posledne roky pozvolne presunul zo zanru KRIMI do sekcie oddychovej literatury. To nie je zhadzovanie, pred Evita press mam velky respekt a som rad, ze ludia citaju. Lenze kym prvych 9 knih Dominika Dana povazujem za absolutne skvosty porovnatelne so svetovymi autormi, zvysnych 11 ma nekonciacu klesajucu uroven a to je obrovska skoda. Dokazom toho je aj "Jednou nohou v hrobe" - rychlokvasene dielo napisane ako keby za tri dni, samoucelne vymyslene choroby, prva polovica este s nadejnou zapletkou, ale ta druha je totalnym rozcarovanim. Doslova ma irituje ako sa autor snazi byt za kazdu cenu vtipny na kazduckej strane, pri kazdej postave. Posledne knihy absolutne stratili hlbku, postavy sa prestali vyvijat. Vana furt zerie, Kuky dokola slachti rastliny. Kedysi bolo pre mna pozitkom snazit sa rozkodovat jednotlive ulice Nasho mesta alebo pospajat osoby s realitou. Dominik Dan hazarduje so svojim pseudonymom, resp. svojou znackou. Chapem, ze tlak vydavatelstva alebo financna motivacia su asi privelke, ale naozaj to musi byt za kazdu cenu? Napriek tomu zostavam jeho fanusikom a verim v lepsie zajtrajsky :) dobrou spravou takisto je, ze ponuka dalsich autorov je priam balzamom na dusu: ktorakolvek od Michaela Connellyho, Jo Nesbo, Henning Mankell alebo teraz novy Jorn Lier Horst. Za domace veldielo povazujem Na smrt 1,2 od Jozefa Kariku. Vela citatelskych zazitkov zelam.