Za posledných dvadsať rokov som precestoval za rybami stovky, či skôr tisíce kilometrov. Moja drahá záľuba postupne prerástla do cieľavedomej činnosti a založil som cestovnú kanceláriu. Z každej výpravy som napísal krátku reportáž a teraz prišiel čas, aby som tieto krátke príbehy zosumarizoval a obohatil fotografiami, ktoré vznikali na cestách za rybami po rôznych častiach sveta. Táto fotokniha sa netvári ako beletristické dielo a nenárokuje si stať sa literárnou perlou, jej hlavným poslaním je pocta priateľom, ktorí sa so mnou potĺkali po cestách necestách a hlavne chcem, aby nezabudli na hromadu krásnych zážitkov a pripomenuli si ich v čase, keď už naše ramená nebudú mať silu švihať prútom od rána do večera.
Spávali sme v Mongolsku v stanoch, keď sme si vlhký odev napchali do spacáka a sušili ho vlastným telom. Zohrieval nás pocit hrdosti, že sme v ten deň objavili nový kúsok rieky a kus odhodlania v sebe, nedbajúc na to, že nám v noci zmrzol aj oheň.
Kniha je aj pre tých priateľov, ktorí so mnou šnorchlovali v Indickom oceáne a v Červenom mori popri koralových bariérach, keď nám hrdlo zvieral strach a so zatajeným dychom sme hľadeli do tmavej hlbočiny pod nami. V duchu myslím aj na priateľa Encha, ktorý nás zasvätil do zvukov, vôní a tajomstiev stepi a potom ticho a bez rozlúčky odišiel tam hore, kde sú trávnaté pláne ešte voňavejšie a rieky ešte krištáľovejšie, ale v tej istej chvíli mám radosť z mojich vnučiek a malého syna Mateja, ktorí budú ďalej objavovať to, čo už ja s priateľmi nestihnem......
Peter Hájik
