Prostredníctvom príbehu dvoch sedemnásťročných mladíkov zo severného Nemecka, ktorí sú nútene regrutovaní na front, Rothmann približuje hrôzy a barbarstvo vojny. V nástojčivých, magických, no realistických obrazoch autor rozpráva o poslednom vojnovom predjarí v Maďarsku a ťažkých prvých týždňoch mieru. Zobrazil ich skutočne majstrovsky a dôveryhodne, pričom nestratil vôbec nič zo svojej poetickej brilantnosti. Pri detailnom ponorení sa do morálno-psychického zbedačenia vojakov v citlivom veku cítiť zároveň obrovskú empatiu bez akéhokoľvek sentimentu.

Podrobne a realisticky opísaná brutalita, utrpenie a bežný život na fronte striedajú takmer transcendentálne opisy krajiny a ľudí. Autor neprikrášľuje, neodsudzuje, nesnaží sa zaujať k morálke, činom a motivácii vojnovej generácie nijaký postoj. Rozpráva príbeh a necháva na čitateľovi, čo s ním spraví.